58. ŽALM
Ženeva 1562
Či prav-di-vo, vy, zhro-maž-de – ní,
na sú-de vy – po – ve – dá – te?
Či spra-vod – li – vo ko – ná – te,
sy – no-via ľu – du vy-hlá – se – ní?
Zlo má-te v svo – jom srd-ci len,
ná – si – lím ob – ťa – ží – te zem.
2. Od narodenia sú už veľmi
náchylní na lož, je v nich jed
jak v hadovi, ktorý sa hneď
a celkom na hluchého zmení,
akoby ucho zapchával
a hlasu prístup nedával.
3. Vylom im zuby, Hospodine,
tesáky dravých levíčat.
Straťte sa, rozplyňte sa tak,
jak voda mizne na plytčine!
Luky si strelci schystali,
no strely sa im zlámali.
4. Nech stratia sa a zmiznú v diali,
nech neuvidia slnka svit!
Nemôže tŕnie poraniť,
keď jeho ostne oheň spáli.
Nech ako víchor schváti mrak,
aj bezbožníci zhynú tak!
5. Smie veseliť sa spravodlivý,
keď vidí pomstu nad krivdou.
Bezpečne prejde potopou.
Si spravodlivý, Pane živý!
Pomsta je Tvoja. Ty česť máš!
Na zemi sudcom je Boh náš.
S. Verner