52. ŽALM
Ženeva 1562
Pre – čo chvá-liš sa ne-prá – vos – ťou,
keď moc ťa o – má-mi? Ja dá – vam
se -ba s dô-ver- nos – ťou do Bo-žej
o – chra – ny, veď mi-losť Bo – ha
sil – né – ho tr – vá dňa kaž – dé – ho.
2. Jazyk tvoj je nôž naostrený,
lžami nám uškodí,
život tvoj je zlom naplnený,
zlo z neho pochodí.
Hospodin, aj keď chytrák si,
navždy ťa porazí.
3. Chytí ťa v svojom rozhorlení,
zo stánku vytrhne,
zo zeme živých vykorení
a večne zavrhne.
Tu pobožní sa budú báť,
pýche tvojej sa smiať.
4. Ajhľa, to je ten človek pyšný,
čo Boha opustil
a stále viedol život hriešny,
pre majetok len žil,
zlé si všetko pochvaľoval
i Bohu vzdoroval.
5. Ale ja budem zelenať sa
vždy ako oliva
a v dome Pána radovať sa,
žiť, kde Boh prebýva;
na Božiu milosť nádej mám,
v nej pevne zotrvám.
6. Sláviť Ťa chcem za skutky, Bože,
vždy srdcom hotovým,
len Tvoja ruka pomôcť môže,
len Teba oslovím;
ó, Tvoje meno dobré je,
z úst svätých večne znie.
F. Šebesta