46. ŽALM
L. Bourgeois
Boh je sám na-še ú – to-čiš – te,
v sú – že – ní pri-chý – li nás is – te.
On pri-chá-dza k nám s po-mo – cou,
o – chra-ňu – je nás dňom, no – cou;
pre – to sa my báť ne-bu – de – me,
aj ke-by na-stal ko-niec ze – me,
ke – by do mor-skej hl – bi – ny
pa – da – li hor-ské vý – ši – ny.
2. A keby more rozbúrené
hučalo, strácalo sa v pene
a jeho príboj desivý
roztriasol horské výšiny,
aj v takej hrôzostrašnej chvíli
príbytok nad potokmi milý –
mesto Božie sa poteší,
veď stánok má v ňom Najvyšší.
3. Ak má tam Boha prítomného,
ničoho nebojí sa zlého.
Boh všetko naraz zariadi,
pomoc mu dá a poradí.
Keby sa svet aj vzbúril zrazu,
národy privolali skazu,
Hospodin by sa iba hnul
a celý svet by zahynul.
4. Hospodin zostáva vždy s nami,
i v boji kráča On pred nami;
Boh Jákobov, On hrad je náš
a dúfa v Neho každý z nás.
Poďte a viďte skutky Pána,
tým je moc Jeho dokázaná.
Boh divné veci učinil,
zo zeme zlostných vyplienil.
5. On staval všetkým bojom hrádzu
a výzbroj na prach zmenil zrazu.
Hovorí: „Už s tým prestaňte,
mňa, Najvyššieho, poznajte!“
Verte, Pán zástupov je s nami,
kráča Boh Jákobov pred nami,
On je nám hradom prepevným,
na zemi nám vyvýšeným.
J. Strejc