45. ŽALM
L. Bourgeois
Zo srd-ca vra-vím dob-ré slo-vo, chvá-lu
a pies-ne te – be bu-dem spie-vať, krá-ľu!
Ús – ta mi rez-ké slo-vá vy – ne – sú;
si, krá-ľu, kraj-ší a – ko i – ní sú.
Tvo – ja reč všet-kým po-koj o-hla-su – je
a po-žeh-na-nie Boh ti u – de – ľu – je.
Sláv – ny hr- di-na, pri-páš na – bok zbraň,
svo – ju moc, slá – vu ľu-ďom zja – viť vstaň!
2. So slovom pravdy, tichosti a práva
už vyjdi šťastne, to je tvoja sláva.
A tvoja ruka takú silu má,
že zlobu nepriateľa prekoná,
do srdca strelou zasiahnutý padá.
Tvoj stan je stály, stála tvoja vláda,
je žezlo tvoje žezlom milosti
a vláda večná v spravodlivosti.
3. Ty právo rád máš pri spravodlivosti,
no nenávidíš hriešnych svojvoľnosti,
a olejom ťa preto pomazal,
kráľu, tvoj Boh, aby si vládu vzal.
Rúcho ti myrhou a kadidlom vonia,
pred tebou kráľovské sa dcéry klonia
a po pravici svoju ženu máš,
z jej zlata rýdzeho sa šíri jas.
4. Počúvaj, dcérka, z rodu bohatého,
zabudni na rod, skloň sa k tvári jeho,
nech tvoja krása sa mu zaľúbi,
on je tvoj pán, on si ťa obľúbi;
pred tvojou pohania sa sklonia slávou.
Si ako nevesta s ozdobou drahou,
do paláca s družkami vedená,
kde v radosti je svadba slávená.
5. A synov budeš mať už miesto otcov,
svet si v nich nájde kniežatá a vodcov.
Obsiahne ich moc navždy celú zem,
do pamäti ťa ľudu uvediem
a vekom bude známa tvoja sláva,
a národom sa pripomienkou stáva,
že krása srdca pravou slávou je
vždy, z pokolenia na pokolenie.
F. Šebesta