44. ŽALM
L. Bourgeois
Čas-to sme, Bo-že, po-čú-va – li, čo ot-co-
via nám roz-prá-va – li – ten sláv-ny prí-beh
pra-dáv-ny o veľ-kom skut-ku o-ných dní.
Po – ha-nov po – ra – zil si sám a na-šich
ot-cov tam o – sa – dil; do všet-kých vy-hnal
si ich strán a po-tom-kov ot-cov roz-plo-dil.
2. Zem neovládli ostrím meča,
Ty si ich vyrval z nebezpečia,
osvietila ich Tvoja tvár.
Tak si ich, Bože, miloval.
Ó, Bože, sám Ty si môj Kráľ,
daj spásu rodu Jákobovmu,
aby pohanov pošliapal,
deptal ich, verný Tvojmu slovu.
3. Nespolieham sa na moc zbraní,
viem, že môj meč ma neochráni.
Ty si nás vyslobodzoval
a zlostníkov zahanboval.
Hoc si nás teraz zahanbil
a rozptýlil si naše voje,
chválime Ťa zo všetkých síl,
oslavujeme meno Tvoje.
4. Za nič si predal ľud svoj, Bože,
susedom na smiech byť už môže
príslovím medzi národmi.
Stud prikrýva tvár našu vždy.
Všetko to za hriech máme niesť,
my v pamäti to ukrývame;
chceme sa držať Tvojich ciest
a v Tvojej zmluve vytrváme.
5. Nech srdce neobráti sa späť.
Len Tvojou cestou dáme sa viesť,
o Tvoje meno chceme dbať
a k cudzím ruky nedvíhať.
Či by nás Boh náš nekarhal?
Každý ston srdca je Mu známy.
Nepriateľ na smrť nás vydal,
to pre Teba – no Ty si s nami.
6. Precitni, nespi, vzbuď sa, Pane,
hľaď, ako sa tu potĺkame.
Prečo tvár svoju ukrývaš
a na biednych sa nedívaš?
Náš život prach je už a zem.
Pomôž, nech vstanú ubiedení!
Nech Tvojou milosťou sme len
pre večný život vykúpení!
S. Verner