41. ŽALM
L. Bourgeois
Bla – že-ný je ten, kto sa za-
stá – va vždy ver-ne bied-ne – ho.
Hos – po – din vo dňoch zlých ne – pre-
stá-va chrá – niť chu-dob – né – ho.
Sám svä-tý Pán ho ver-ne o-
chrá-ni, na ze-mi po-žeh-ná,
pred zlo – bou ne-pria – te – ľov u-
brá – ni, v cho – ro – be si – lu dá.
2. Prosil som Pána: Milostivý buď
mojej duši, buď s ňou!
Odpusť, že nechcel som Ťa poslúchnuť
a zhrešil pred Tebou.
Do hanby nepriateľ ma privodí,
smrť moju v ústach má.
Tvárou v tvár úlisne mi lichotí,
bokom však klame ma.
3. Už proti mne sa v rade schádzajú,
o mne si šeptajú
a skutky zlé mi priratúvajú,
v môj koniec dúfajú.
Aj priateľ, milovaný úprimne,
čo jedol chlieb môj rád,
opustil ma a brojil proti mne,
v hanbe ma nechal stáť.
4. Ó, Bože môj, zmiluj sa nado mnou,
nech viem, že máš ma rád,
a pomôž mi, nech žije s hanbou tou
ten, kto si prial môj pád.
Ja pre vieru kiež som zachovaný,
smiem vždy stáť sťa kameň.
Na večné veky buď požehnaný,
Hospodine, amen!
J. Batelka