39. ŽALM
L. Bourgeois
Pred bez-bož-ný-mi chcel som ml-čať len
a ús – ta za – tvo – re – né mať.
Svoj ja-zyk chcel som strá-žiť kaž-dý deň,
zlé slo – vá ne – vy – slo – vo – vať.
V ml-ča-ní tom som a – ko ne – mý bol,
no po-stih – la ma kriv-da, bôľ.
2. Bolesť sa vo mne náhle vzbúrila
a srdce moje horelo,
pochybnosť myseľ moju pálila,
no potom z úst mi zaznelo:
„Počet mojich dní zjav mi, Bože, sám,
nech viem, jak dlho byť tu mám!“
3. Odmeral si mi ako na dlaň dni,
ale čo vek môj znamená?
Ľudia sú márnosť, Bože velebný,
na tieň sa všetci premenia.
Čo zhromaždia, to cudzí zachváti,
všetko sa v márnosť obráti.
4. Načo by som mal, Bože, vyčkávať?
Na Teba čakám, Pane môj.
Za moje hriechy nechci trest mi dať,
s bláznom byť, na tom nenástoj!
Nebudem reptať, ústa nemé mám,
spôsobil si to, Bože, sám.
5. Odvráť svoj úder, Pane, odo mňa,
pod jeho ťarchou umieram.
Keď hnev Tvoj trest pre dušu znamená,
čím sa, môj Bože, chváliť mám?
Je iba márnosť každý smrteľník
a jeho vek je ako dych.
6. Vypočuj, Pane, moje volanie,
modlitbu, nárek a plač môj!
Sťa žobrák čakám na zľutovanie,
na to, že odvrátiš hnev svoj.
V pokoji, Pane, daj, nech spočiniem,
než umriem, než sa pominiem!
J. Batelka