22. ŽALM
L. Bourgeois
Bo – že môj, pre-čo si ma o – pus – til?
Hľa – dal som spá-su, a Ty si sa skryl,
dňom, no-cou vo-lám do po – sled-ných síl,
no ne – od – po – vieš. Na Iz-ra – e – lo-
vej Ty tró-niš chvá-le, ot – co – via
v Te – ba dú- fať sme-li stá – le,
po – čul si vo – la – nie ich vy – tr-
va – lé, po – má – hal im.
2. Červ som, nie človek, potupovaný,
tým, čo ma vidia, na smiech vydaný,
nad hrôzou mojich rán už hlavami
tak potriasajú:
Na Hospodina volal všemocného,
nech vyslobodí ho, nech vytrhne ho,
má predsa v živote a činoch jeho
zaľúbenie.
3. Ty z lona matky vyviedol si ma,
nádejou pri jej prsiach zdvihol ma,
duša sa moja k Tebe privíňa:
si Boh môj silný.
Nevzďaľuj sa Ty, keď boj mi je blízko,
už pomoc nemám ani východisko,
keď z úst ich počuť ako z levích pyskov:
roztrhnúť ho!
4. Rozlievam sa jak voda v potokoch,
kosti mám uvoľnené široko,
srdce sa topí sťa vosk hlboko
v horúcom vnútri.
Ako črepiny už je moja sila,
na ďasná žízeň jazyk prilepila.
Do prachu smrti, až ho nohy zvíria,
položíš ma.
5. Obskočili ma psi a rota zlých,
revú jak svorka dravcov zúrivých.
Vrazili klince do rúk kostlivých
a nevládnych nôh.
Kosť každú cítim; na mňa pozerajú
a na ten výjav vpred sa pretláčajú,
delia si moje rúcho, žrebom hrajú
o môj odev.
6. Ó, sila moja, Bože, pri mne stoj,
pomáhaj mi, kým ešte trvá boj,
jedinú dušu moju, život môj
spod meča vychyť!
Z pazúrov leva, z jednorožca rohu
ma vysloboď, nech bratom chválu mnohú
o Tvojom mene hlásam, spievam Bohu
v zhromaždeniach!
7. Kto Pána bojí sa, nech chváli Ho!
Potomstvo Jákobovo, osláv Ho!
Plemeno Izraela, pred Neho
choď v svätej bázni!
Náklonný k prosbám ľudu pokorného,
neodvrátil sa od múk strápeného,
keď volal, neskryl tvár svoju spred neho,
vypočul ho.
8. Od Teba chválu mám, keď stále som
vo veľkom zhromaždení obetnom.
Pred tými sľuby plním v čase tom,
čo sa Ťa boja.
Jesť budú biedni z pokrmu Božieho
až dosýta a tí, čo hľadajú Ho,
tí chváliť budú srdcom Najvyššieho
až naveky.
9. Končiny zeme všetky na Tvoj hlas
sa spamätajú, obrátia sa včas.
Národov čeľade pred Tebou zas
sa budú klaňať.
Kráľovstvo patrí Bohu a On vládne,
Jemu sa klania, do prachu kto padne.
Kto život stráca v svojej pýche zradnej,
nech korí sa!
10. Jákoba semä v diele verného
Mu bude slúžiť, zvelebovať Ho.
Boží sú z pokolenia každého,
do posledného.
Prídu a ľudu znovuzrodenému,
preukázanú milosť Božiu jemu
šíriť vždy budú. Skutkov chvála znej Mu,
čo vykonal.
S. Verner