21. ŽALM
L. Bourgeois
Ra – du – je sa, Hos – po – di – ne,
z Tvo – jej si – ly ple – sá Kráľ, zo
spá-sy, čo si mu dal. Čo srd-com
žia – dal je – di – né, stá – le si
mu dá – val, keď Ťa vy-hľa – dá – val.
2. Žehnaním si ho predchádzal,
keď kráľovsky nám slúžil,
a dni si mu predĺžil,
aby ich tak naveky mal.
Skvie sa v Tvojej spáse,
v slávy Tvojej jase.
3. Tvojej milosti doklad je,
stále si žehnal jemu,
tvár si obrátil k nemu.
Že v Otcovi dostal nádej,
v Tvojej láske, Pane,
vždy pevný zostane.
4. Nepriateľov, ich nenávisť,
Tvoja ruka postihne.
Len nad nimi sa mihne,
hneď zmiznú ako v ohni list.
Každý, Hospodine,
v Tvojom hneve zhynie.
5. Aj ich plemeno vyhynie,
zlo spáchať neuspeli,
Tvoje nájdu ich strely.
Zjav silu nám, Hospodine,
nech dielo dokonáš!
Oslávi Ťa spev náš.
S. Verner