17. ŽALM
L. Bourgeois
Môj Bo – že, pre spra-vod – li – vosť
lás – ka-vo prij – mi mo-je lka – nie,
vy – po – čuj ma, maj zľu-to – va – nie,
veď v slo-vách tých je úp-rim – nosť.
Na Tvo – je sú-dy ča-kám, Pa – ne,
k ver – né – mu svoj-mu o – bráť tvár!
Ty, kto – rý vi – díš v du – ši žiaľ,
ó, daj mi svo – je zmi – lo – va – nie!
2. Srdce si mi Ty skúsil už,
keď v noci temnej si ma hľadal,
no zlo si vo mne nevybadal,
zármutok mi nevyšiel z úst.
Slovo som Tvoje očakával
a podľa neho chodil rád,
na cestách zlých som nechcel stáť
a na spurné sa nevydával.
3. Ty cestou svojou veď ma sám,
nech krok môj sa viac nevychýli!
Na Teba volám, Bože silný,
vypočuj, o čo prosievam.
A dokáž svoju lásku, milosť,
Ty, spása tých, čo hľadajú,
štít pred tými, čo nedbajú
na Tvoju vôľu, spravodlivosť.
4. V tieni ma svojich krídel maj,
chráň ako svetlo na zrenici,
než zahubia ma bezbožníci.
Nepriateľom ma nevydaj!
Hľa, jak sa v srdci zatvrdili
a v pýche zdvihli na mňa hlas;
už obkľučujú verných zas,
aby ich v prachu ponížili.
5. Sú ako šelma zúriaca
a ako lev, keď v skrýši číha.
Ó, Bože, povstaň, nech ich stíha
Tvoj hnev a ruka odpláca!
Mečom ma ochráň, Hospodine,
a hroznú smrť nech podstúpi
nepriateľ v chvíli potupy,
nech v Tvojom súde navždy zhynie!
6. Daj, Bože, každému z nich diel,
po ktorom túži brucho jeho,
a tak splň žiadosť bezbožného,
aby aj synov podoprel
a aj ich deťom vystačilo.
Ja na tvár Tvoju hľadieť chcem,
vzkriesenú dušu sýtiť len
tým slovom, čo ma vykúpilo.
J. Batelka