9. ŽALM
L. Bourgeois
Ó, Bo-že, slá – viť Ťa chcem zas,
zo srd – ca vy -vie – ra môj hlas.
Chcem Tvo-je skut – ky o – hla – so – vať
a v Te – be sám sa za – ra – do – vať.
2. Ó, Najvyšší, žalm spievam Ti,
späť Tvoja moc zlosť obráti.
Ty vyvrátil si súd ten krivý,
môj spor s ním, Sudca spravodlivý.
3. Národy Ty si ohromil,
bezbožných pasce prelomil.
Ich meno v Tvojom svätom mene
až naveky je vyhladené.
4. S plienením, nepriateľu, vedz,
je koniec, zrúcaniny miest,
ich pamiatka aj s tebou padne.
Len Hospodin naveky vládne.
5. Sám On svet súdi, pravý Kráľ;
národom výrok pravdy dal.
Je útočiskom chudobného
a ujíma sa trýzneného.
6. Kto pozná Ťa, ten dúfať smie,
kto hľadá Ťa, nezblúdi v tme.
Žalmami slávte Najvyššieho,
znej Sionom zvesť skutkov Jeho!
7. Máš v pamäti krv vyliatu,
počúvaš tých, čo v tiesni sú.
Zmiluj sa, daj mi ruku svoju,
z brán smrti zachráň dušu moju!
8. Chcem v bráne dcéry sionskej
stáť, hlásať Tvoje chvály v nej,
v spasení Tvojom plesať, Pane!
Buď Tvoje meno požehnané!
9. Pohania v jamách ostali,
čo sami iným kopali,
bezbožník hynie v svojom diele.
Hospodin pred svoj súd ho berie.
10. V priepasti pekiel zahubí
národy, ktoré zabudli
na Neho a na chudobného.
Nezhynie nádej súženého.
11. Povstaň už, Bože, Pane náš,
Ty, Sudca, všetkých v rukách máš.
Národy nech sa v bázni chvejú,
že prach sú len, nech rozumejú!
S. Verner