2. ŽALM
L. Bourgeois
Pre – čo len sa tak bú-ria ná-ro- dy
a ľu-dia már-ne ve-ci v mys-li ma -jú?
A a – ké ro-bia krá -li do-ho-dy
a na čo stá-le sa tu i – ba hra – jú?
„Hos-po-di-no – ve zväz-ky roz-trh-ne-me,“
tak na-du-to sa o – zý – va ich reč:
„Po – ma-za-né – ho Je-ho za-vrh-ne-me
a pov-ra-zy ich od-ho – dí – me preč!“
2. Pán na nebesiach sa im smeje len.
Až s hnevom prehovorí, všetkých zdesí.
A márny bude nárek už a sten
v tej búrke rozpútanej v podnebesí.
Znie hromu hlas: „Veď je to pravda stála,
že nad Sionom, horou svätou tou,
ustanovil som z moci svojej Kráľa,
kráľovskú slávu dal Mu s korunou!“
3. Hospodin vravel: „Syn môj Ty si sám,
dnes som Ťa splodil, žiadaj otvorene,
23Document–01.qxd 21.1.2008 15:39 Page 24
Ja do dedičstva národy Ti dám,
do Tvojej vlády končiny dám zeme.
Roztlčieš žezlom hlavu namyslenú
jak hrnčiar železom hneď roztriešti
nádobu v práci jeho nezdarenú,
a novú hlinu budeš hniesť už Ty.“
4. Sudcovia, králi všetkých sveta strán,
rozumní buďte a už poučte sa!
Do služby všetkých pozýva vás Pán,
v bázni sa traste, tiež však veseľte sa!
Bozkajte Syna, aby ani málo
hnev Jeho nevzbĺkol na skazu vám.
Šťastní sú všetci, ktorým neprestalo
dúfanie v Neho svietiť navzdor tmám.
S. Verner