1. ŽALM
L. Bourgeois
Kto ne – po – čú – va ra-dy bez – bož-ných
a ne – zvo – lil si ces-tu ne-hod-ných,
kto s po-smie-vač- mi spo-lu ne-ho – du – je,
lež slo-vom Bo – žím vždy sa u – te – šu – je,
na zá – kon mys-lí ce – lé no – ci, dni,
ten člo – vek bý – va bla-ho-sla – ve – ný.
2. Ten človek bude jak strom zelený,
pri živých vodách čo je štepený,
a zelenať sa nikdy neprestáva,
lež časom dobré, hojné plody dáva.
Čokoľvek robí, všetko dobré je,
vo všetkom taký človek uspeje.
3. Inak to býva v radoch bezbožných,
len ako plevy sú, keď vetra dych
ich ženie, roznáša po šírej zemi.
Pád ich na súde je už spečatený.
A takí v časnosti už spoznajú,
že pri Pánovi miesta nemajú.
4. Pán cestu spravodlivým udáva,
vo svojej láske sa k nim priznáva,
milosťou svojou riadi, vždy ich vidí,
no bezbožníkov cesty nenávidí.
On spravodlivých k sebe privinie,
a cesta bezbožníkov zahynie.
J. Strejc